FAQ

6. Akú vodu použiť pre vykurovací systém?

Otázka na požadované vlastnosti vykurovacej vody je kladená veľmi často. Kvalita vody ovplyvňuje chod a životnosť celého vykurovacieho systému. Väčšinou sa ako plniace médium používa pitná voda. To, že je voda klasifikovaná ako pitná ale nezaručuje jej vhodnosť pre vykurovacie systémy. Dôležitými parametrami sú tvrdosť, kyslosť, obsah solí a rozpustených plynov.

Tvrdosť vody súvisí s geologickým podložím a pôdnymi pomermi. Vo vyšších polohách s žulovým podkladom býva voda mäkšia, v nižších polohách vďaka vápencovým horninám naopak tvrdšia. Tvrdosť vody nám určuje množstvo vápenatých a horečnatých solí obsiahnutých vo vode. Počas prevádzky systému práve tieto soli tvoria na teplo výmenných plochách kotlov nerozpustné uhličitany - vodný kameň. Zvyčajne sa jedná o kotlové výmenníky. Vrstva vodného kameňa môže na týchto plochách narastať a po čase dochádza k jeho odlupovaniu a roznášaniu do systému, kde spôsobuje upchanie jednotlivých armatúr. Výsledkom je nielen pokles výkonu kotla ale aj postupné vyradenie regulačných armatúr z činnosti. Navyše sa pri tvorbe vodného kameňa uvoľňuje do vody oxid uhličitý, ktorý pôsobí korozívne a zároveň obohacuje sústavu o nežiaduce plyny. Takúto sústavu je nutné neustále dopĺňať o ďalšiu vodu. Tento cyklus doplňovania a zanášania systému vodným kameňom sa končí upchaním výmenníka, resp. ventilov.

Tvrdosť vody sa určuje napríklad v nemeckej stupnici tvrdosti (°d alebo dH°). Na baleniach pracích práškov je často rozdelená na 4 stupne:

10 - 7 °dmäkká
27 - 14 °dstredne tvrdá
314 - 21 °dtvrdá
4nad 21 °dveľmi tvrdá

Tvrdosť u nás na Slovensku sa pohybuje zvyčajne od 5 °d po 35 °d.

Pre vykurovacie systémy sa hodí voda s tvrdosťou nepresahujúcou 5,6 °d. Pre porovnanie možno uviesť iné odpovedajúce jednotky:

Nemecký °d Francúzsky °f Anglický °e Americký gr / gal mmol / liter
5,6 10,0 7,0 5,8 1,0

Hodnotu tvrdosti vody by vám mal poskytnúť aj váš dodávateľ pitnej vody. Je ale otázne, nakoľko hodnoverný údaj od neho dostanete. Preto je istejšie vždy premerať tvrdosť používanej vody priamo na mieste. Tvrdosť vody možno zmerať orientačne napríklad pomocou testovacích sád pre akvaristov. Tie môžu byť založené na indikačných papierikoch alebo na špeciálnych prípravkoch (metyloranž), ktoré sa pridávajú do vzorky tekutiny po kvapkách dovtedy, kým nezmení farbu. Každá kvapka predstavuje napríklad 1°d. Samotnú úpravu vody však odporúčame nechať na špecialistov. Je to vždy lacnejšie ako neskôr platiť za odstraňovanie vzniknutých škôd na systéme.

Významný faktor ovplyvňujúci koróznu odolnosť vykurovacieho systému je kyslosť - pH. Vďaka nestálosti chemických väzieb vody sa môže za určitých podmienok meniť jej chemické zloženie a tým aj jej kyslosť. Neutrálna voda má hodnotu pH = 7. Čím nižšia hodnota pH tým je voda kyslejšia a naopak, čím vyššia hodnota pH tým je viac zásaditá. Pre vykurovaciu vodu je potrebné nastaviť hodnotu pH podľa odolnosti použitých materiálov vo vykurovacom systéme. Hodnotu pH možno zmerať napr. pomocou indikačných papierikov.

Hodnoty tvrdosti vykurovacej vody

Napriek tomu, že pre systém s rôznymi materiálmi ako oceľ a meď zvolíme pH, ktoré je z hľadiska koróznych procesov čo najšetrnejšie, môže dôjsť napríklad ku elektrochemickej korózii. Tá je vyvolaná vysokým obsahom solí vo vode označovanej tiež ako soľnosť. Soľnosťou, či lepšie povedané mineralizáciou sa vyjadruje súčet všetkých solí rozpustených vo vode. Jedná sa predovšetkým o katióny Na+, K+, Fe+ a anióny Cl-, SO42-.

Ich obsah vo vode sa dá špecifikovať vodivosťou. Vodivosť (obsah iónov) je udávaná v µS (mikrosiemens) a je merateľná konduktometrom. Pre vykurovacie systémy je vhodná voda s vodivosťou do 0,5 µS / cm.

Plyny sa vyskytujú vo vode rozpustené. Vo vykurovacej vode sa jedná predovšetkým o dusík, kyslík a oxid uhličitý. Obsah rozpustených plynov vo vode závisí od jej teploty a tlaku. Rozpustnosť klesá s narastajúcou teplotou a klesajúcim tlakom. Tento jav je zrejmý pri otvorení fľaše sýteného nápoja. Náhly pokles tlaku spôsobí objavenie sa bubliniek oxidu uhličitého, ktoré boli až do tejto chvíle rozpustené vo vode. V prírode voda pri atmosférickom tlaku bežne obsahuje rozpustené plyny a to kyslík až do 11 mg / l a dusík 18 mg / l. Dusík je síce inertný plyn, ale jeho väčšie množstvo v systéme vedie k poruchám cirkulácie. Bezproblémové koncentrácie dusíka vo vode musia byť nižšie ako 15 mg / l. Pre vykurovací systém sú najväčšou hrozbou predovšetkým kyslík a oxid uhličitý. Tieto plyny spôsobujú koróziu systému. Veľkú časť plynov je možné zo systému odstrániť odvzdušnením. Samozrejme nie je to možné urobiť 100 %. Zvyškový kyslík a oxid uhličitý sa spotrebuje pri koróznych reakciách, ktoré sa časom zastavia. Pokiaľ však naďalej dochádza k prenikaniu kyslíka do sústavy, je toto najčastejšou príčinou korózie systému.
1g O2 skoroduje 2,6 g Fe za vzniku až 4,13 g Fe(OH)3, teda hrdze za súčasného vzniku 1,4.10-3 m3 vodíka.
Zdrojom vnikania kyslíka môžu byť netesnosti jednotlivých prvkov systému, nevhodná alebo zle riešená expanzná nádoba, priepustnosť niektorých plastových prvkov ale predovšetkým je to doplňovaná voda.

Späť na FAQ